︎


O chorobe a Postklasickej Homeopatii
Všetko vo vesmíre má svoju príčinu. Náš smútok má svoju príčinu, naša radosť, naša bolesť, spôsob myslenia, naše správanie a tiež naša chorobu. Choroba nie je o tom, s akými baktériami prichádzame do kontaktu alebo akú máme na niečo genetickú predispozíciu. Choroba je o našom vnímaní seba samých, pochopení a prijatí toho, čo život prináša = čo spoluvytvárame.

Vždy je dobré hľadať príčinu našich nepohodlí a/alebo duševných deviácií, pretože potom môžeme pracovať na odstránení prípadných nepríjemností, limitov, a existuje neobmedzené množstvo alternatívnych ciest a pre každého z nás to môže byť niečo iné. Dôležité je nenechať to tak, nenechať to na západnú medicínu, či iných, ale aktívne hľadať, učiť sa, chápať a meniť.

Ekzémy, bolesti chrbta, gynekologické problémy, problémy s hornými dýchacími cestami, angíny, kašeľ, zápaly, astma, či iné fyzické, ale aj psychické, emocionálne trápenia, majú veľkú príčinu zakorenenú v psychike. Spúšťačom môže byť aj očkovanie, alebo iné chemikálie vložené do tela alebo môže choroba vzniknúť z niekoľkých rôznych malých chronických ochorení. Ale aj tieto majú korene pôvodu v psychike. Keď k tomu pridáme zlú životosprávu alebo stravu, dostaneme väčšinu príčin na počiatok ochorenia.

Existuje veľa, možno až neobmedzených možností toho, čo spoluvytvára všetky tieto neduhy. A ak, tak minimálne, chronický neduh vzniká z jednej príčiny a len v jednom momente. Sme systém, menší Vesmír, ktorý má mnoho mechanizmov na nápravu, harmonizáciu toho, čo sa v ňom deje, preto náš organizmus zvyčajne ľahko zvláda jednotlivé, individuálne záležitosti. Keď sa však jednotlivé problémy nahromadia, pretrvajú a sa neriešia, vzniká permanentná záťaž, ktorá spôsobuje znižovanie odolnosti celého nášho systému, nášho psycho-energetického systému.

S rastúcou praxou Homeopatie som dospela k záveru, že akékoľvek životné situácie, ktorými prechádzame, sú stavebnými kameňmi nášho budúceho duševného stavu, toho, čomu veríme a nášho správania. Plus fyzické telo samozrejme. Základom je určite zdedený sklon myslieť, cítiť, ale potom je to náš život, ktorý „formuje“ nás a naše okolie. Takže už možno v prenatálnom stave alebo neskôr, sa položí odrazový mostík k úzkosti, strachu, stresu, hnevu, smútku v nastávajúcej matke (pretože bábätko všetko prežíva s ňou, dieťa sa už rodí s odrazovým mostíkom určitej tendencie narodiť sa smutnejší alebo viac vystresovaný atď.) A kým v živote prídu situácie, ktoré v ňom spustia „ťažké“ pocity, vytvára sa základ pre problém.

Naopak, ak sú v prostredí, ktoré na nich vplýva inak, potom ten pôvodný „smutný“ odrazový mostík je len kúskom cesty, ktorá nemusí viesť k žiadnej veľkej patológii (disharmónii, chorobe). Ale stále v ňom bude (nevyriešený) a môže spoluvytvárať napríklad opakujúcu sa nádchu. Čo sa týka formovania našej psychiky. Možno by sme mohli použiť prirovnanie k pavučine, ktorá sa v nás vytvára vďaka našim životným skúsenostiam.

Ak je teda pochopenie a nakladanie s našimi životnými skúsenosťami správne, naše budúce myšlienky, emócie a pocity správne prechádzajú pavúčími vláknami. Ak sa však v ktorejkoľvek časti siete niečo zasekne (nejaký nespracovaný zážitok), energia neprebieha hladko, správne a nasledujúce myšlienky či pocity sa zaseknú alebo musia utekať rôznymi inými cestami, i niekedy dosť nepochopiteľnou vedľajšou koľajou, ktorá vytvára „ iné“ vedomie alebo myslenie. A to po určitom čase prerastie do prejavov vo fyzickom tele.

Ale aj radostná rodina môže mať „smutné“ dieťa alebo milujúca rodina môže mať dieťa so strachom z nedostatku lásky. Toto je dobre známa emócia u detí, ktoré pociťujú nedostatok lásky alebo strach zo straty lásky, ktorú majú s tým súvisiaci problém horných dýchacích ciest. Pretože nie je až tak dôležité, čo človek žije, prežíva, ale hlavne ako to vnútorne cíti.

Môžete mať hrozne ťažký život a byť veselí alebo mať všetko, o čom len snívate, a cítiť sa depresívne. Môžete byť milovaní a cítiť nedostatok lásky alebo strach zo straty lásky. Ide o nejaké narušené vnímanie reality. Môžete sa pokúsiť ten pocit vyvrátiť racionálnym odôvodnením, ale niekde vo vnútri to zostáva. Bez ohľadu na jeho iracionalitu. A bez ohľadu na to, čo robíte, niekde hlboko vo vnútri to stále je a ovplyvňuje vašu duševnú a fyzickú pohodu. A práve tieto uzlíky uviaznuté v našich mentálnych pavučinách dokáže postklasický homeopat veľmi dobre postupne uvoľňovať, takže sa vyrovnávajú problémy v tele a aj príčiny v psychike a uzlíky sa rozpúšťajú, uvoľňujú. Uvoľňuje aj myslenie. Všetky nádchy, kašeľ, hnev, smútok opúšťajú telá.

Moja osobná skúsenosť je, že telo sa dostáva späť do stavu, v akom už dlho nebolo a samo si vie poradiť.
© Doc 234/27
© Doc 234/27
File 2/3764